Morský vs. hovädzí kolagén: Čo vám výrobcovia nehovoria o vstrebateľnosti

Kolagén vo fľaštičke nie je ten istý, aký máte v koži alebo šľachách. Prechádza procesom hydrolýzy, rozštiepením na kratšie reťazcové kúsky zvané peptidy. Práve veľkosť týchto peptidov (meraná v Daltonoch, Da) určuje, ako ľahko preniknú črevnou sliznicou do krvi.

Morský kolagén, získaný z rýb, najčastejšie z kože tresky alebo tilapie, má po hydrolýze molekulárnu hmotnosť typicky 300 až 500 Da. Hovädzí kolagén sa pohybuje od 500 do 5 000 Da, závisí od výrobcu a stupňa hydrolýzy.

Pre porovnanie: ľudské črevá dokážu efektívne vstrebávať peptidy do približne 5 000 Da. Technicky zvládnu oba typy. Ale čím menšia častica, tým rýchlejšie a úplnejšie vstrebanie, bez ohľadu na to, či máte silný alebo oslabený črevný mikrobióm.

Naše telo obsahuje najmenej 28 typov kolagénu. Pre prácu s pleťou, vlasmi a nechtami je najdôležitejší Typ I, ktorý tvorí približne 80 % kolagénu v pokožke a hrá kľúčovú úlohu v jej elasticite a hydratácii.

Morský kolagén je zo 70 až 100 % Typ I. Hovädzí kolagén, najmä ten z kostí a chrupaviek, obsahuje mix Typu I a Typu III. Typ III sa viac viaže na tkanivá a spojivové štruktúry (pečeň, pľúca, cievne steny). Pre kĺby je to vítané. Pre pleť? Menej relevantné.

Preto štúdie zamerané predovšetkým na pleť, hydratáciu, jemné vrásky a elasticitu, používajú prevažne morský Typ I a dosahujú konzistentné výsledky.

Štúdia publikovaná v Journal of Agricultural and Food Chemistry (Ohara a kol., 2007) porovnala hydrolyzáty z rybích šupín, rybej kože a bravčovej kože: po rybom hydrolyzáte zo šupín bolo v krvi celkovo výrazne viac peptidov s hydroxyprolínom, kľúčovou aminokyselinou kolagénu, než po bravčovom. Štúdie na fibroblastoch ukázali, že hydroxyprolín funguje ako signál pre bunky dermis: stimuluje ich k produkcii vlastného kolagénu.

Inak povedané: kolagén z kapsuly alebo sáčka síce v tele „nesadne” na pôvodné miesto ako stavebný blok, ale peptidy cez krv doručia signál, ktorý spustí tvorbu nového kolagénu priamo tam, kde ho pokožke chýba.

Tento mechanizmus funguje pri oboch typoch, no morský kolagén vďaka menšej molekule signál doručí rýchlejšie a vo väčšom objeme.

Tu začínajú rozdiely, o ktorých výrobcovia hovädzieho kolagénu radšej nehovoria.

BSE a priónové riziká

Hovädzí kolagén nesie špecifické riziko, ktoré pri morskom kolagéne neexistuje: BSE (bovinná spongiformná encefalopatia), ľudovo choroba šialených kráv. Prióny spôsobujúce BSE sa sústreďujú v centrálnej nervovej sústave hovädzieho dobytka, no regulačné orgány EÚ a výskumné inštitúcie potvrdzujú, že kontaminácia kolagénových produktov nie je vylúčená, najmä u menej kontrolovaných výrobcov mimo EÚ.

Priemyselná výroba hovädzieho kolagénu preto zahŕňa tepelné spracovanie a chemické procesy (kyselinová alebo alkalická hydrolýza), ktoré infekčnosť priónov znižujú. Problém je, že práve intenzívne tepelné spracovanie pri teplotách nad 60 až 65 °C zároveň denaturuje kolagénovú štruktúru, znižuje rozpustnosť peptidov a ich biologickú dostupnosť. Výrobcovia túto kompromisnú rovnicu na etikete neuvádzajú.

Morský kolagén tento problém nemá od základu: ryby prióny neprenášajú, žiadne analogické regulačné opatrenia sa na ne nevzťahujú a výroba môže prebiehať šetrnejšími procesmi bez bezpečnostného kompromisu.

Odlesňovanie a uhlíková stopa

Hovädzí kolagén má ešte jeden rozmer, ktorý sa do porovnávacích tabuliek nezmestí: jeho environmentálnu cenu. Celosvetový dopyt po hovädzom dobytku, a teda aj po vedľajších produktoch, ako je kolagén, priamo poháňa odlesňovanie, predovšetkým v Južnej Amerike. Brazílska Amazónia a Cerrado stratili v posledných dekádach desiatky miliónov hektárov lesa práve pre rozširovanie pastvín pre dobytok. Sektor hovädzieho dobytka patrí globálne medzi najväčších producentov metánu a oxidu uhličitého.

Morský kolagén naopak typicky vzniká z odpadových častí rybieho priemyslu, z koží a šupín rýb, ktoré by inak skončili ako biologický odpad. Z tohto pohľadu ide o zmysluplné zužitkovanie vedľajšieho produktu, nie o zdroj primárneho environmentálneho tlaku.

Záleží samozrejme od pôvodu: ryby z certifikovaného udržateľného rybolovu a intenzívnej akvakultúry sú dve rôzne veci. Ale aj pri porovnaní worst case scenárov vychádza morský kolagén z hľadiska uhlíkovej stopy výrazne lepšie než priemyselný hovädzí.

• Pleť, vlasy, nechty: morský Typ I kolagén je jasná voľba. Menšia molekula, čistejší typ, žiadna BSE problematika.
• Kĺby a športová regenerácia: hovädzí alebo kombinovaný produkt s Typom II a III môže dávať zmysel, ak pochádza od preverenej výroby s transparentnou certifikáciou pôvodu.
• Vegáni: tu ani morský, ani hovädzí kolagén nefunguje. Existujú rastlinné alternatívy (aminokyseliny ako prolín a glycín), ale bez klinicky preukázanej porovnateľnej účinnosti.
• Alergici na rybie produkty: hovädzí alebo kurací, s dôrazom na výber certifikovaného výrobcu z oblasti s nízkym BSE rizikom.
• Spotrebitelia s dôrazom na ekológiu: morský kolagén z udržateľného rybolovu výrazne znižuje environmentálnu stopu oproti hovädziemu.

Morský kolagén nevyhráva marketingom. Vyhráva fyzikou, bezpečnosťou aj etikou. Menšia molekula, čistejší Typ I, rýchlejšie vstrebanie, a k tomu bez priónových rizík a bez uhlíkovej stopy spojenej s priemyselným chovom dobytka. Výsledky nie sú viditeľné cez noc, ale po 6 až 8 týždňoch konzistentnej kúry vás pokožka začne informovať sama.