Chaga a spánok: čo hovorí výskum a čo spánok naozaj ovplyvňuje

Krátka odpoveď: že by chaga zlepšovala spánok, zatiaľ nikto neukázal. Štúdiu, ktorá by sledovala spánok u ľudí užívajúcich chagu, sme v databáze PubMed nenašli a výskum chagy podľa prehľadovej štúdie stojí hlavne na pokusoch v laboratóriu a na zvieratách (Szychowski a kol., 2021). Na spánok majú doložený vplyv obyčajnejšie veci: dospelým sa odporúča 7 až 9 hodín spánku (Hirshkowitz a kol., 2015) a kofeín narušil spánok, aj keď ho ľudia užili 6 hodín pred spaním (Drake a kol., 2013). Pri dlhodobej nespavosti je podľa európskych odborných odporúčaní prvým krokom kognitívno-behaviorálna terapia (Riemann a kol., 2023). Chaga navyše obsahuje veľa šťaveľanov a sú opísané prípady vážneho poškodenia obličiek po jej dlhodobom užívaní (Kikuchi a kol., 2014).

Chaga, po slovensky ryšavec šikmý (Inonotus obliquus), je huba, ktorá parazituje hlavne na brezách v chladných oblastiach severnej pologule. Nevyzerá ako typická huba: na kmeni tvorí tvrdý, čierny a popraskaný výrastok, ktorý je vnútri hrdzavohnedý. Na Sibíri a vo Fínsku sa z nej tradične varí čaj. Do doplnkov výživy sa pridáva ako sušený prášok alebo ako extrakt, pri ktorom výrobcovia uvádzajú podiel polysacharidov a beta-glukánov.

Extrakty z chagy sa skúmajú hlavne v skúmavke a na myšiach. Prehľadová štúdia z roku 2021 zhŕňa, že v týchto pokusoch pôsobili ako antioxidanty, ovplyvňovali imunitné bunky a skúma sa aj ich vplyv na hladinu cukru v krvi. Autori zároveň píšu, že chýbajú štúdie spĺňajúce kritériá medicíny založenej na dôkazoch (Szychowski a kol., 2021). Kontrolovanú štúdiu chagy na ľuďoch sme v databáze PubMed v októbri 2026 nenašli.

Výsledok zo skúmavky alebo z myši sa nedá preniesť na človeka, ktorý si ráno vezme kapsulu. Nevieme, aká dávka by u ľudí mala nejaký účinok, ani koľko skúmaných látok sa z huby v tele vstrebe. Preto o chage píšeme ako o hube s dlhou tradíciou a zaujímavým laboratórnym výskumom, nie ako o prostriedku na čokoľvek.

Spojenie chagy so spánkom je úvaha, nie výsledok merania. Zvyčajne sa opiera o to, že chaga v laboratóriu pôsobí ako antioxidant, a z toho sa vyvodzuje lepšia regenerácia a s ňou aj lepší spánok. Chaga však nie je sedatívum, neobsahuje melatonín a v databáze PubMed sme nenašli jedinú štúdiu, ktorá by u ľudí užívajúcich chagu merala zaspávanie, dĺžku alebo kvalitu spánku. Ak vám niekto sľubuje, že po chage budete lepšie spať, nemá to z čoho vyvodiť.

Najlepšie podložené je to, čo znie najobyčajnejšie. Panel odborníkov americkej National Sleep Foundation odporúča dospelým 7 až 9 hodín spánku a starším ľuďom 7 až 8 hodín (Hirshkowitz a kol., 2015). V štúdii Drake a kol. (2013) narušilo 400 mg kofeínu spánok v porovnaní s placebom, či ho ľudia užili pred spaním, 3 hodiny alebo 6 hodín pred ním. Autori preto odporúčajú vynechať väčšiu dávku kofeínu najmenej 6 hodín pred spaním. Keď ľudia večer čítali zo svietiacej čítačky namiesto tlačenej knihy, zaspávali dlhšie, tvorili menej melatonínu, posunuli sa im vnútorné hodiny a ráno boli menej čulí (Chang a kol., 2015).

Prehľad výskumu spánkovej hygieny opisuje, že so spánkom súvisí pravidelný čas chodenia spať, pohyb, hluk, kofeín, nikotín, alkohol aj zdriemnutie si cez deň. Poctivo však dodáva, že priamy účinok jednotlivých rád na spánok bežnej populácie sa zatiaľ testoval málo a že samotné poučenie o spánkovej hygiene na skutočnú nespavosť nestačí (Irish a kol., 2015).

Ak zle spíte niekoľko týždňov alebo mesiacov, obráťte sa na lekára, nie na doplnky výživy. Európske odporúčania z roku 2023 uvádzajú ako prvý krok pri chronickej nespavosti dospelých kognitívno-behaviorálnu terapiu nespavosti, osobne alebo v digitálnej podobe. Lieky na spanie prichádzajú na rad, až keď terapia nestačí, a rastlinné prípravky (fytoterapeutiká) podľa nich na nespavosť vhodné nie sú (Riemann a kol., 2023). Za zlým spánkom môže byť aj iná porucha, napríklad porucha dýchania v spánku, ktorú odhalí vyšetrenie v spánkovom laboratóriu.

Chaga obsahuje veľmi veľa šťaveľanov (oxalátov), teda látok, z ktorých vznikajú najčastejšie obličkové kamene a ktoré sa pri vysokom príjme môžu ukladať priamo v obličkách. V Japonsku opísali lekári 72-ročnú ženu, ktorá pol roka užívala 4 až 5 lyžičiek prášku z chagy denne. Obličky jej zlyhali natoľko, že potrebovala dialýzu, a v biopsii našli kryštály šťaveľanu (Kikuchi a kol., 2014). Podobný prípad opísali v Kórei: 49-ročný muž užíval prášok z chagy niekoľko rokov a skončil s konečným zlyhaním obličiek. Lekári vo zvyšnej hube namerali extrémne vysoký obsah šťaveľanov a odhadli, že ich denne prijímal dvakrát až päťkrát viac ako pri bežnej strave (Lee a kol., 2020).

Látka izolovaná z chagy v laboratóriu a u myší brzdila zhlukovanie krvných doštičiek (Hyun a kol., 2006) a v pokusoch na zvieratách sa skúma vplyv chagy na hladinu cukru v krvi (Szychowski a kol., 2021). U ľudí to nikto neoveril, opatrnosť je však namieste. Ak máte ochorenie obličiek alebo sklon k obličkovým kameňom, užívate lieky na riedenie krvi alebo na cukrovku, ste tehotná alebo dojčíte, poraďte sa pred užívaním chagy v akejkoľvek podobe s lekárom. Pre tehotenstvo a dojčenie spoľahlivé údaje chýbajú.

V collalloc MIND je chaga jednou zo štyroch húb, spolu s Levou hrivou (Lion’s Mane), Cordycepsom a maitake. Denná dávka 4 kapsúl obsahuje 600 mg extraktu z každej huby. Extrakt má najmenej 50 % polysacharidov a najmenej 20 % beta-glukánov. MIND je bez kofeínu a užíva sa ráno, večernú dávku neodporúčame. Ako prostriedok na spanie ho neponúkame a nesľubujeme, že po ňom budete lepšie spať: MIND je každodenný rituál, nie liek ani nootropikum. Čo je v MIND a čo o jeho hubách hovorí výskum, opisujeme v článku collalloc MIND: čo obsahuje a čo hovorí výskum, prečo huby nepovažujeme za nootropiká, v článku Čo sú nootropiká a patria medzi ne funkčné huby?

Opísané prípady poškodenia obličiek sa týkali ľudí, ktorí užívali veľké množstvo prášku z chagy, napríklad 4 až 5 lyžičiek denne, počas mesiacov až rokov. Miligramy extraktu a sušenej huby však nemožno priamo porovnávať, preto aj pri MIND platí: pri ochorení obličiek alebo pri užívaní liekov sa poraďte s lekárom.