MagazínVstrebe sa kolagén, ktorý vypijem? Čo sa s ním v tele deje
Vstrebe sa kolagén, ktorý vypijem? Čo sa s ním v tele deje
Veľká molekula kolagénu sa nevstrebe vcelku. To ale neznamená, že vypitý kolagén skončí ako každá iná bielkovina. Čo o jeho vstrebávaní ukazuje ľudská štúdia, ktorá zmerala, čo po vypití naozaj skončí v krvi.

Stručná odpoveď
Áno, hydrolyzovaný kolagén sa vstrebáva. Ľudská štúdia z roku 2005 zmerala, že po vypití kolagénového hydrolyzátu sa v krvi objavia kolagén-špecifické peptidy, predovšetkým Pro-Hyp, s vrcholom za 1 až 2 hodiny. Hydrolýza rozláme veľkú molekulu kolagénu na malé peptidy, ktoré prežijú trávenie a prejdú črevnou stenou do obehu. Veľký rozdiel je v tom, že časť sa nevstrebe len ako stavebné aminokyseliny, ale ako celé krátke peptidy, ktoré v tele fungujú aj ako signál.
Prečo je to vôbec otázka
Molekula natívneho kolagénu je obrovská. Je to trojzávitnica s hmotnosťou okolo 300 000 Da. Taká molekula sa cez črevnú stenu nevstrebe vcelku, na to je rádovo priveľká. Logická námietka preto znie: telo si kolagén aj tak rozloží na aminokyseliny ako každú inú bielkovinu, tak aký zmysel má piť práve kolagén?
Odpoveď stojí na tom, čo presne z kolagénu po trávení vznikne a čo z toho sa dostane do krvi. A tu sa kolagén od bežnej bielkoviny líši, pretože nesie nezvyčajnú aminokyselinu hydroxyprolín a charakteristické dvojice, ktoré trávenie dokážu prežiť.
Čo sa po vypití stane krok za krokom
Hydrolyzovaný kolagén je kolagén, ktorý výrobca vopred naštiepil enzýmami na krátke peptidy, rádovo o veľkosti 1 až 5 kDa. V tráviacom trakte sa peptidy ďalej štiepia na dipeptidy, tripeptidy a voľné aminokyseliny.
Kľúčový je hydroxyprolín. Väzba medzi prolínom a hydroxyprolínom je pre tráviace enzýmy nezvyčajne odolná, takže dvojica prolín-hydroxyprolín (Pro-Hyp) štiepenie často prežije celá. Črevná stena potom taký malý peptid vie preniesť do krvi vcelku, nielen rozsekaný na samostatné aminokyseliny.
Pro-Hyp: peptid, ktorý prežije
Štúdia Iwaia a kolegov (Journal of Agricultural and Food Chemistry, 2005) zmerala peptidy v krvi dobrovoľníkov po vypití kolagénového hydrolyzátu. Pro-Hyp tvoril okolo 95 % peptidovo viazaného hydroxyprolínu v krvi a jeho koncentrácia vystúpila na 20 až 60 nmol/mL plazmy s vrcholom za 1 až 2 hodiny.
Pro-Hyp navyše v krvi vydrží. V teste s ľudským sérom zostalo po 24 hodinách viac než 75 % Pro-Hyp nerozštiepeného. Práve preto je v obehu merateľný hodiny, nie minúty. Pozn.: vzorka hydrolyzátu v tejto štúdii bola bravčová a kuracia, princíp vstrebávania je ale naprieč zdrojmi kolagénu spoločný.
Dostane sa to až do tkaniva
Vstrebanie do krvi je prvý krok. Druhý je, či sa peptidy dostanú tam, kde majú niečo robiť. Pokus na myšiach s rádioaktívne značeným kolagénovým hydrolyzátom (Oesser a kol., Journal of Nutrition, 1999) ukázal, že sa značka po požití prednostne hromadí v chrupavke, kde bola rádioaktivita viac než dvojnásobná oproti kontrole.
Vzniknuté peptidy navyše nie sú len palivo. Pro-Hyp pôsobí ako chemotaktický signál pre fibroblasty, bunky, ktoré tvoria kolagén. To je rozdiel medzi „dodať aminokyseliny" a „dať bunkám pokyn". Táto časť je zatiaľ doložená hlavne na zvieratách a bunkách, nie veľkými ľudskými štúdiami.
Čo z toho plynie pre prax
- Hydrolyzovaný, nie obyčajný kolagén. V krvi sa objavia peptidy z hydrolyzátu; veľká nehydrolyzovaná molekula tadiaľ neprejde.
- Záleží na veľkosti. Menšie peptidy sa vstrebávajú ľahšie. collalloc kolagen má frakciu pod 500 Da.
- Vrchol za hodiny, nie minúty. Z toho plynie pravidelnosť: jedna dávka denne, dlhodobo, dáva zmysel viac než nárazovo.
- Studená príprava. Morský kolagén je citlivý na teplo, do nápoja patrí len do 60 °C, nikdy do vriacej vody.
Kolagén, ktorý vypiješ, sa nevstrebe vcelku. Vstrebú sa z neho peptidy, a práve tie nesú signál.
Zdroje
- Iwai K. a kol. Identification of food-derived collagen peptides in human blood after oral ingestion of gelatin hydrolysates. Journal of Agricultural and Food Chemistry, 2005. doi.org/10.1021/jf050206p
- Oesser S. a kol. Oral administration of 14C labeled gelatin hydrolysate leads to an accumulation of radioactivity in cartilage of mice. Journal of Nutrition, 1999. doi.org/10.1093/jn/129.10.1891




