Kolagén a kĺby: poctivý prehľad dôkazov (aj toho, čo nevyšlo)

Dôkazy pre kolagénový hydrolyzát a kĺby sú zmiešané, nie jednoznačné. Laboratórne práce ukazujú, že kolagénové peptidy nútia chrupavkové bunky tvoriť viac kolagénu typu II. Niektoré klinické štúdie hlásia menšiu bolesť, iné pri hlavnom cieli neuspeli. Väčšina týchto štúdií navyše bežala na hovädzom alebo bravčovom kolagéne, nie na morskom. A pozor: nedenaturovaný typ II na reumu je úplne iná vec než hydrolyzát. Rozoberieme to poctivo.

Chrupavka je z veľkej časti kolagén typu II. Hlavné laboratórne zistenie pochádza od Oessera a Seiferta (Cell and Tissue Research, 2003): kolagénový hydrolyzát zvýšil v chrupavkových bunkách tvorbu kolagénu typu II zhruba 2,5-krát, a to špecificky, natívny kolagén ani nekolagénová bielkovina efekt nemali. K tomu pokus na myšiach (Oesser a kol., 1999) ukázal, že sa vstrebané peptidy prednostne hromadia v chrupavke. Mechanizmus teda dáva zmysel. Ide o bunkové a zvieracie dôkazy.

Randomizovaná štúdia na 147 športovcoch s kĺbovou bolesťou (Clark a kol., Current Medical Research and Opinion, 2008) podávala 10 g kolagénového hydrolyzátu denne po 24 týždňov. Bolesť pri chôdzi klesla oproti placebu (p = 0,003) a najväčší efekt bol pri kolene (p = 0,001). Účastníci tiež menej siahali po fyzioterapii a akupunktúre.

Poctivosť ale velí ukázať aj druhú stranu. Veľká medzinárodná štúdia na 389 pacientoch s artrózou kolena (Moskowitz, 2000) pri hlavnom cieli proti placebu celkovo neuspela; významný rozdiel bol len v časti centier. A štúdia Rippea (n = 190) našla zlepšenie objektívnej svalovej sily, ale rozdiel v subjektívnej bolesti proti placebu žiadny. Obraz je teda zmiešaný.

Na internete sa často mieša dohromady „kolagén na kĺby". Sú to dve úplne rozdielne veci. Slávna štúdia v Science (Trentham a kol., 1993) podávala nedenaturovaný kurací kolagén typu II v mikrogramových dávkach pacientom s reumatoidnou artritídou, autoimunitným ochorením. Funguje cez imunitnú „orálnu toleranciu", nie cez stavbu chrupavky.

To je iná molekula (nedenaturovaný typ II, nie hydrolyzát), iná dávka (mikrogramy, nie gramy), iná choroba (autoimunitná reuma, nie opotrebenie kĺbu) a iný mechanizmus. Výsledky jednej kategórie nemožno prenášať na druhú.

Dôležité priznanie: kĺbové klinické štúdie vyššie použili hovädzí alebo bravčový kolagén, nie morský. collalloc predáva morský kolagén, takže tieto konkrétne výsledky na náš produkt neprenášame. Aminokyselinové zloženie a mechanizmus sú naprieč zdrojmi kolagénu spoločné, ale to nie je to isté ako klinický dôkaz pre rybí kolagén na kĺby. Preto o kĺboch hovoríme triezvo a bez sľubov o liečbe.

• Mechanizmus je vierohodný. Peptidy sa hromadia v chrupavke a nútia bunky tvoriť kolagén typu II (laboratórium, zvieratá).
• Klinika je zmiešaná. Niektoré štúdie hlásia menšiu bolesť, iné pri hlavnom cieli neuspeli.
• Väčšina dát je hovädzia/bravčová. Pre morský kolagén na kĺby veľká ľudská štúdia chýba.
• Trvá to. Kde sa efekt objavil, išlo o mesiace pravidelného užívania, nie o dni.
• Nie je to liek. Doplnok stravy artrózu nelieči; bolesť kĺbov patrí k lekárovi.

Zdroje

• Oesser S., Seifert J. Stimulation of type II collagen biosynthesis and secretion in bovine chondrocytes cultured with degraded collagen. Cell and Tissue Research, 2003. doi.org/10.1007/s00441-003-0702-8
• Clark K. L. a kol. 24-week study on the use of collagen hydrolysate in athletes with activity-related joint pain. Current Medical Research and Opinion, 2008. doi.org/10.1185/030079908X291967
• Moskowitz R. W. Role of collagen hydrolysate in bone and joint disease. Seminars in Arthritis and Rheumatism, 2000. doi.org/10.1053/sarh.2000.9622
• Trentham D. E. a kol. Effects of oral administration of type II collagen on rheumatoid arthritis. Science, 1993. doi.org/10.1126/science.8378772